Osud Tearlingu #3 (Erika Johansen)



Kelsea už nie je iba dievča z chatrče, ba ani mocná kráľovná Tearlingu. Je z nej obyčajná väzenkyňa vydaná na milosť a nemilosť krutej Červenej kráľovnej. Vydala jej svoje zafíry, odovzdala jej svoju moc, a hoci tým celkom nezachránila svoje kráľovstvo, získala preň niekoľko rokov mieru. Dokážu ich jej poddaní zúročiť tak, aby už nikdy nemuseli do otroctva? Nezrúti sa celá ríša, keď nemá panovníčku? Alebo sa jej samej podarí zničiť neporaziteľné zlo, aj keď momentálne sedí v temnici hlboko pod palácom? Možno by mohla povolať na pomoc silné ženy z minulosti, ktoré sa jej zjavovali tak intenzívne, až s nimi prežívala ich dávne životy... 

Originálny názov: The Fate of the Tearling (#3) Séria: Kráľovná Tearlingu Vydavateľstvo: Ikar Edícia: YOLi 
Rok vydania: 2017 Väzba: Brožovaná Počet strán: 464 Hodnotenie: 5/5

***

Utópia. Lepší svet, ideálne usporiadanie spoločnosti a z toho plynúce bezchybné spolužitie nás všetkých v dokonalej jednote, založené na úprimnosti a láskavosti, na tejto krásnej planéte zvanej Zem. Však nie som jediná? Určite nie, nemožné. Táto myšlienka už musela neraz prebehnúť aj skrz Vašou mysľou a to hneď pri prvej krivde, ktorá sa vo Vašom živote udiala alebo jednoducho pri sledovaní aktuálneho diania vo svete. Aké by to asi bolo, ak by neexistovali žiadne peniaze, klamstvá či vojny? Odvážny to človek, keď na to čo i len pomyslí, či nie? Už len samotná história tvrdí opak tým, že práve takýchto ľudí tam bolo viac než dosť, tzv. filozofov/ osvietencov/ mysliteľov... Utopická spoločnosť bola predmetom skúmania, či skôr dumania, už od dávnych vekov. Od čias samotného Platóna, ktorý svojim dielom Štát inšpiroval mnoho ďalších. Táto otázka, pozostávajúca z dvoch jednoduchých slov -čo keby- zaujala našu myseľ viac než čokoľvek iné (spýtajte sa ktoréhokoľvek 3 ročného dieťaťa, dá mi za pravdu podobnou otázkou, a prečo?). Pravdepodobne je to akási neodmysliteľná súčasť našej ľudskej nátury. Nuž a Erika Johansen nie je výnimkou. Čo však bolo studňou inšpirácie v jej prípade netuším. Každopádne, nech už to bolo čokoľvek, budem tomu do smrti zaviazaná, pretože iba vďaka tomuto podnetu(om) vzniklo toto jedinečné dielo o tom, čo všetko si budovanie takejto spoločnosti vyžaduje. Plné odvahy, sily, rozumu a rozhodnosti či sebazapierania v prospech všeobecného dobra a hlavne postáv, ktoré všetky tieto črty a mnoho ďalších, prezentovali a ktorým venujem podstatnú časť tejto recenzie, pretože...
„Utópia nie je nepopísaná tabuľa, ako si myslel Tear. Je to evolúcia. Ľudstvo sa k takejto spoločnosti musí prepracovať tvrdou drinou a oddanosťou, nehovoriac už o nekonečnej obozretnosti, aby sa vyhlo chybám minulosti. Trvá to generácie, možno aj nespočetne veľa generácií, ale...“ (str.378)
Po množstve kníh, ktoré už mojimi rukami mali možnosť prejsť, sa konečne našla taká, ktorá bola písaná rukou autora využívajúceho sivú hmotu (alebo teda lepšie povedané, oceňujucého jej funkciu...aby sa na mňa niekto neurazil).
Erika Johansen má môj nekonečný obdiv za to, že dokázala stvoriť čosi tak dychberúce, ako bol tento príbeh. Postavy tak reálne, tak ľudské aj napriek mágii, ktorá bola, či už priamou alebo nepriamou, súčasťou ich života. Okrem iného sa jej tiež dokonale podarilo vystihnúť skutočnú podstatu človeka, ktorá mnohým z autorov ešte doteraz uteká pomedzi prsty, pričom je tvorená naozaj jednoduchým základom – nikto z nás nie je iba dobrý alebo iba zlý. Človeka ako celok tvoria obe tieto frakcie, je však iba na ňom, ktorú z nich nechá vyhrať. Buď nechá bolesť, aby jeho charakter upevnila a obrnila, ako to spravila Kelsea, alebo sa naopak nechá zmietať žiaľom, ktorý sa stane hnacím motorom pre jeho impulzívne rozhodnutia, ako si napokon zvolila Červená kráľovná. Možnosť voľby má však každý z nás.

Všetci sa na ceste životom potkýname, robíme omyly a učíme sa z vlastných chýb. V danej chvíli to však robíme najlepšie, ako len vieme a tieto životné lekcie si berieme so sebou ako príklad. Kelsea je presne takáto. Nie je dokonalá či neomylná, nerobí vždy najlepšie rozhodnutia, no napriek tomu sa nevzdáva. Stanoví si cieľ a ide za ním dovtedy, kým naň nedočiahne až ho napokon pevne uchopí do oboch rúk a viac nepustí. Aj keď pritom mnoho krát musí odsunúť svoje túžby či zbožné priania nabok. A to na tejto sérii milujem najviac. Fakt, že je to konečne prvá autorka, ktorá si zakladá na budovaní charakteru postáv prostredníctvom skutočných hodnôt a nerozptyľuje svoj pôvodný zámer hlúpymi a zbytočnými románikmi tak, že ich pchá úplne všade, ako je už v klasickej YA zvykom. Tie nimi bývajú presýtené viac než dosť.
„Môže mať iných mužov, možno aj veľa, no ani jeden jej už nikdy nebude stáť v ceste k vlastným veľkolepým cieľom. Na to si už dá veľký pozor.“ (str.356)
Tí, ktorí ste túto sériu čítali, by ste mi teraz mohli namietať - a ja viem, že existuje dosť ľudí s opačným názorom, ako je ten môj (práve preto to spomínam). „Ale veď autorka sa krásou zaoberala a to dosť často!“ Áno, predovšetkým v prvej knihe, tento fakt nemožno poprieť. No vzhľadom na smer, akým sa zvyšok príbehu uberal, a kým sa Kelsea napokon stala, to podľa môjho názoru nevyhnutné bolo a preto mi to v konečnom dôsledku vôbec nevadilo. Taktiež ide o 19 ročné dievča, povedzte mi, kto sa v takomto veku aspoň raz nepozrel do zrkadla s rovnakou otázkou v očiach?
Ako som spomínala vyššie, nikto nie je dokonalý a takýmto myšlienkovým pochodom sa nikto z nás nedokáže ubrániť zakaždým, keď zaútočia, je to normálne, ľudské. Milovať seba samého tak, ako nás stvoril Boh, je napokon to najťažšie, či nie? Rovnako ako je normálne občas skĺznuť z cesty, ak napokon dokážeme opäť nájsť ten správny smer.
 „Si jedinečný. Každý je jedinečný. Nie si však lepší. Každý má svoju cenu.“ (str.155)
Hlavná hrdinka však nie je jediná, ktorá dostala svoj priestor. Každá jedna postava má vlastný boj, ktorý zvádza a s ktorým sa musí vyrovnať. Či už sa jedná o samotnú kráľovnú, strážcu, kňaza alebo slúžku s jej dieťaťom, nerobí rozdiely. Progres neostáva nepovšimnutý u žiadneho zo spomínaných. A tak ako pribúdajú stránky a príbeh postupne plynie ako pokojná rieka času, my postupne odkrývame tmavé pozadie, tzv. búrky zvané minulosť, každej jednej z nich. To je napokon aj dôvod, ktorý sa ukrýva za mojím oddaným súcitom aj s tými najväčšími záporákmi. Minulosť, ktorá ich vyformovala do súčasnej podoby. Ich minulé, súčasné či budúce rozhodnutia, ktoré ich okresávali a budú okresávať aj naďalej. Nie schvaľovanie, iba prosté pochopenie ich konania.
„Sú dobré, tie ich príbehy,“ pokračoval s náznakom rumenca v lícach. „Hovoria o bolesti iných.“      „Empatia. Carlina vždy vravela, že práve tá je najväčšou hodnotou krásnej literatúry, lebo nás dokáže dostať do mysle druhých.“ (str.350)
Nuž a môj názor na margo príbehu? Tak veľmi som sa bála do tejto poslednej knihy pustiť. Z nejakého divného dôvodu som sa, ja hlúpa, rozhodla, že si prečítam niektoré z recenzií ešte skôr ako sa do nej zavŕtam svoj nos, no a na moje (ne)potešenie, mnoho z nich odkazovala na hrozný záver! Viete si predstaviť, čo to spravilo s mojim drahým srdiečkom?
Mnoho čitateľov s takýmto koncom nesúhlasilo a aj keď som sa pri posledných stránkach neubránila potoku sĺz, v mojom srdci sa Kráľovná Tearlingu so všetkým, čo k nej patrí, napokon zaradila medzi samotný vrchol mojich najmilších kníh. Pretože aj napriek tomu, že na svete existuje mnoho dystopií, fantasy či sci fi kníh, iba máloktoré so sebou nesú skutočné posolstvo. Niečo, nad čím človek strávi premýšľaním ešte hodiny, ba priam celé dni, po dočítaní. Všetky moje otázky boli zodpovedané a ja tak s čistým svedomím môžem túto sériu iba odporúčať ďalej.

Ak Vám už tieto knihy vďaka prekrásnym obálkam padli do oka, no neboli ste si istí, pevne verím, že som Vám touto recenziou pomohla k finálnemu rozhodnutiu dať jej šancu. Ak ste naopak túto sériu už čítali, určite mi zanechajte svoj názor dole v komentároch, budem sa tešiť nech už bude akýkoľvek.
Prajem Vám krásny, i keď upršaný, zvyšok Nedele a skvelý štart do nového týždňa. Vidíme sa čoskoro. Bye.♥

Komentáre

  1. Nuž, ako už aj sama vieš, u mňa Kráľovná Tearlingu pohorela a už sa ku nej vracať nebudem. Vôbec mi nesadol autorkin štýl. Nudný, plný zdĺhavých a nepodstatných opisov a k tomu veľa, preveľa vaty -_- Teda, tak som to vnímala ja. Uf, a postavy...tak o nich pomlčím úplne. Vidíš, fakt sa neviem z toho vysomáriť, lebo ty o záverečnom diele, ale i sérií, tak krásne píšeš a ja na ňu neviem nájsť pekného slova, čo ma mrzí najmä kvôli tebe :( Ale buď si istá, že ak by som ešte o tejto sérií nič nevedela, tak by som po prečítaní si tejto nádhernej recenzie, ktorá sa zaoberá hlbokými myšlienkami a ktorá je skutočne veľmi hodnotná, na milión percent siahla...bez zaváhania! Výborná recenzia a prekrásne fotky!♥♥♥ Dúfam, že teraz budeš svoje recenzie o svoje fotografie obohacovať stále...sú TOP! :D A nepopieram, táto séria ma vskutku nádherné obálky ^_^ Maj sa krásne ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mrzieť ťa to naozaj nemusí, je to v poriadku Mony.:) „100 ľudí 100 chutí“ sa k tomuto prípadu naozaj perfektne hodí. Jednoducho aj tento moment musel prísť a síce je to škoda a človeka na jednu stranu zamrzí, že niečo čo tak veľmi učarovalo jemu, tomu druhému neprišlo vôbec dobré, no každý ma právo na názor a práve v tejto rôznorodosti je krása. Lebo tá motyka predsa len raz vystrelí a mne alebo tebe sa zapáči kniha, ku ktorej by sme, nebyť odporúčania toho druhého, nikdy ani len nevzhliadli.:) Ďakujem veľmi krásne za slova chvály, aj napriek tomu všetkému.♥ Naozaj veľmi preveľmi si to vážim. Som rada, že sa ti fotky kníh páčili, keďže v tomto som naozaj hrozný amatér a mám sa ešte čo učiť.:D Ale obálky samé o sebe to zachránili.:D Aj ty sa maj krásne!;)

      Odstrániť
  2. Moc pěkná recenze:) Už se těším, až vyjde kniha i u nás, docela by mě zajímalo, jak to všechno dopadne :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne.:) Nuž, ako si už podľa mojej recenzie možno usúdila, je sa na čo tešiť. Verím, že finále tejto série ťa nesklame.

      Odstrániť
  3. Ten pocit, keď si nevieš spomenúť, či si čítala druhú časť alebo nie ... -_- .
    Pamätám si, že jednotka sa mi páčila aj keď mám s fantasy sériami trošičku problém. S mojou pamäťou je pre mňa veľmi ťažké zapamätať si všetky detaily, postavy a zápletku, hlavne v prípade, že existuje viac podobných sérií, no pri Kráľovnej Tearlingu si spomínam, že to bolo trošku inak.
    Páči sa mi, ako píšeš, že tu autorka netlačí množstvo hlúpych a zbytočných románikov. Ja osobne mám rada, keď sú tam nejaké tie náznaky, no autor nás trošku zavádza a v konečnom dôsledku nenaplní naše očakávania.
    Svojou recenziou si ma dosť navnadila, takže sa celkom teším, kedy si knihu prečítam. Akurát musím zistiť, či som čítala aj dvojku :D ;) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja teda dúfam, že sa ti to podarí zistiť čim skôr a potom hor sa do čítania!:D Prípadne ak potrebuješ pomôcť s osviežením pamäte, kľudne mi daj vedieť a nejako to vyriešime spoločnými silami.:)
      Kráľovná Tearlingu je doslova všehochuť, ťažko ju zaradiť iba k jednému žánru. Preto si tam podla mňa príde na svoje hneď viacero z nás - milovníkov kníh. Taktiež som sa doposiaľ nestretla s ničím podobným, no zase nemôžem so 100% istotou tvrdiť, že preto ani nič podobné neexistuje. Tak či onak, v mojich očiach táto séria jednoznačne stoji za prečítanie.:)
      Nuž a čo sa romantiky týka, myslím, že v tomto smere ti autorka viac ako len vyhovie.:D Takže ak sa ti podarí zistiť, ako na tom stojíš s druhou knihou, daj mi vedieť a zvyšok vyriešime.:D

      Odstrániť
  4. Recenzia sa mi páčila, no pre mňa na konci ostalo veĺa otázok nezodpovedaných, a to najmä zo začiatku kapitol ešte prvej knihy, kde historici opisovali Kelseu ako glynnovskú kráľovnú, ktorá ostalo po útoku počas korunovácie na celý život poznačená a taktiež tu scénu Glee Delamerovej so starou mamou pri pomníku glynnovskej kráľovnej.

    Tomu som veľmi nerozumela: Kelsea vymazala tú časovú líniu, keď o nej toto všetko historici napísali a tak sa to teda na koniec nikdy nestalo... alebo predsa sa jej nakoniec podarilo zafírmi vrátiť pôvodnú časovú líniu a začiatky kapitol opisovali, čo sa udialo po udalostiach v Osude Tearlingu?


    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Vopred veľmi pekne ďakujem za každý jeden komentár. :)